Minule sme tu mali death metal stavajúci v prvom rade na brutalite, teraz si dáme pár vzoriek takého, v ktorom sa v zvýšenej miere dbá aj na technické podanie a skladateľskú prešpekulovanosť. Nie že by na toto typický BDM kašlal, ale technické DM záležitosti sú ešte trochu iný svet. V tomto výbere sa to nakoniec aj tak prikláňa k brutálnejším tech-DM formám, ale usudzujem, že vskutku vydarené novinky od SADIST („Hyaena“) alebo GOROD („A Maze Of Recycled Creeds“) si zaslúžia recenzenta, ktorý sa o nich bude chcieť rozpísať viac. Takých tu máme zopár, je to teda na nich. Pokiaľ ide o „The Book Of Suffering (Tome 1)“ od CRYPTOPSY, ja osobne sa neviem dočkať dlhohrajúcej novinky, možno tam žiadne nové obzory dosiahnuté nebudú, ale bude to diabolsky prepracovaná tech/BDM divočina od Majstrov. 

A LOATHING REQUIEM – Acolytes Eternal (2015, The Artisan Era, 33:59)

Hranie metalu nie je sex, nemusí sa červenať ten, kto si to celé urobí sám. Povedali si už mnohí, z tých, ktorým karta naozaj ide a pohybujú sa v správne extrémnych vodách, spomeniem napríklad Shawna Whitakera alebo Shauna LaCannea. Starosti s nespoľahlivým ľudským materiálom zo života škrtol taktiež Malcolm Pugh z Nashvillu v Tennessee a po debute z roku 2010 sám nahral aj tohtoročnú novinku. Je pravda, že nie celkom bez hostí, na debute mu v jednej skladbe na gitaru hral Christian Münzner, na „Acolytes...“ zase jednu vec nabubnoval Hannes Grossman. Odhadujem, že o žánri A LOATHING REQUIEM začínate mať jasno – technický, aranžérsky košatý, ale zároveň pracujúca takisto s výraznou melodikou a celkovo skôr brutálnym vyznením, podporeným aj dosť hlbokým growlom. Deväť kusov vás prevedie jasným odkazom DEATH, zahraným ale surovejšie, extrémnejšie, a takisto to ocenia aj tí, čo si o SPAWN OF POSSESSION so mnou hovoria „dobré je to, hudobnícky extratriedne, len akosi príliš profesorské a exhibične barokové“. Tu sa tento prešpekulovaný žáner hrá viac „pri zemi“, priamočiarejšie, menej snahy o „vysoké umenie“, viac metalu, ale to hranie si aj tak obdiv zaslúži.

8/10

http://www.metal-archives.com/bands/A_Loathing_Requiem/3540309215
https://www.facebook.com/aloathingrequiem

ABHORRENT DECIMATION – Miasmic Mutation (2015, Cold Birth Records, 37:55)

Veľká Británia v posledných rokoch opäť celkom chrlí death metal, zvlášť ten extrémnejšie ladený, krajne brutálny, často slamming obľubujúci, prípadne postavený na sofistikovanejšom, ale stále zdrvujúcom hraní – tu svojho času celkom ohromili UNFATHOMABLE RUINATION a snáď sa od nich čoskoro dočkáme niečoho nového. Z podobného, možno o čosi menej „besného“ kotla sú aj dva roky existujúci Londýnčania ABHORRENT DECIMATION. Nepredstavujte si ale nejakú „odľahčenú“ záležitosť, prvý dlhohrajúci album z tohtoročného septembra servíruje deväť mimoriadne nekompromisných skladieb, ktoré predstavujú prakticky dokonalú syntézu klasického, novodobého brutálneho a technického death metalu. Prevažuje rýchle, náklepové tempo, skladateľsky ide o skôr klasicky priamočiaru natlakovanú záležitosť, pracuje sa tu však s bohato vrstvenými a zároveň hutne vyznievajúcimi gitarovými linkami, v jednom z „plánov“ hlavne trilkujúcimi. Hudobne celkom víchrica, postavená na výrazných harmóniách, plnom zvuku a s dobrým vokálom skôr „strednej tonáže“, čo tu úplne stačí.

8/10

http://www.metal-archives.com/bands/Abhorrent_Decimation/3540370004
http://abhorrentdecimation.bandcamp.com/

ARKAIK – Lucid Dawn (2015, Unique Leader Records, 53:41)

Kvintetu z kalifornského Riverside sa v Lindmarkovej stajni darí naozaj slušne, koncom októbra mu tam vyšiel už tretí album z celkovo štyroch, ktoré partia hudobníkov, pomerne výrazne zapísaných vo svete technicky podaných extrémnych metalových žánrov, zaytiaľ stvorila. „Reflections...“ aj „Metamorphignition“ som si svojho času napočúval, neboli to zlé veci, rozhodne muzikantsky namakané, akurát mi tam občas prekážalo priveľa technického predvádzania sa v porovnaní s naozajstným hraním, a zvukovo mi to občas nemilo zavoňalo umelinou. Buď už mi je všetko fuk, alebo ARKAIK pár vecí teraz urobili inak, každopádne ma novinka „Lucid Dawn“ baví dosť. Je to živé, hutné, bohato vrstvené, hudba sa nevyhýba ani v podstate brutálnym, skôr sofistikovanejšie podaným pasážam. Na jednej strane je moderne „natlakovaná“, na strane druhej počujete veľa pasáží, ktoré vám môžu pripomínať klasikov DEATH, ATHEIST alebo CYNIC, potiahnutých do väčšieho extrému. Niektoré polohy vokálu a harmónie pripomenú CARCASS okolo polovice 90. rokov, v občasných momentoch, pohrávajúcich sa s klasickými elementmi, som si spomenul na debut FLESHGOD APOCALYPSE. Po novom nielen pôsobivá hráčska exhibícia ako vždy, ale aj silné skladby. Tá siahodlhá záverečná „ezoterická agitka“, či ako to nazvať, tam ani byť nemusela, ale ARKAIK si na tieto špeky celkom potrpia.

8/10  

http://www.metal-archives.com/bands/Arkaik/69425
http://www.arkaik.net/

RUPTURED BIRTH – Arachni Supremacy (2015, Archaic North Entertainment, 29:29)

Kanada na tému technických i brutálnych deathmetalových záležitostí má čo povedať už viac ako dve dekády, povedzme že najneskôr od GORGUTS. A nie všetko musí niesť nálepku „Made in Québec“, RUPTURED BIRTH sú napríklad „odvedľa“, zo Sudbury v Ontariu. Vznikli v roku 2014 a koncom apríla 2015 debutovali s nahrávkou „Arachni Supremacy“. Technicky ide o EP, ale niektoré „veľké“ albumy, vrátane tých kultových, majú kratšiu stopáž. Je to jedno, podstatné je, že Aaron Cividino (basa), Cody Bradshaw (bicie), Shane Scovron (gitara) a James Bok (vokály) zmajstrovali veľmi dobrý, šťavnatý a kompozične vyspelý hybrid naozaj brutálneho death metalu a technického smrtiaceho vírenia. Na jednej strane pasáže plné náklepových temp, drvivých riffov, krutých hlbokých vokálov, na strane druhej nejedna trilkujúca pasáž, zúrivý vreskot nad kaleidoskopom dramatických harmónií, a k tomu ešte aj výborne, prepracovane urobený slamming, napríklad v titulnej skladbe, ten má od stereotypného spotrebného „dupáku“ fakt ďaleko. Zvuk je hutný, drvivý, textová tematika skôr zlovestné invázne sci-fi. EP to bude zrejme kvôli záverečnej desaťminútovej „epickej“ záležitosti s viacerými mrazivými momentmi.

8/10

http://www.metal-archives.com/bands/Ruptured_Birth/3540396068
https://www.facebook.com/pages/Ruptured-Birth/1605737832978530?ref=ts&fref=ts
 

UNBREAKABLE HATRED – Ruins (2015, Unique Leader Records, 30:28)

Oplatí sa ešte zostať chvíľu v Kanade. Od roku 2008 v Québecu pôsobí banda UNBREAKABLE HATRED, ktorá po debute „Total Chaos“ (Galy Records, 2011) dvojku „Ruins“ vydala 21. augusta 2015 už u Unique Leader. Ja sa ani nečudujem, táto našvihaná polhodinka odpáleného extrému ma dostala naozaj slušne. V zásade ide o priamočiaru, veľmi útočnú, razantnú, energickú rezačku, ktorá je však zároveň podaná technicky a hlavne skladateľsky na výške. Osem skladieb síce možno neprináša nič nového či ohromujúceho po stránke nejakej ekvilibristiky alebo experimentu, aj tak však ide o smrtiace záležitosti. Hrá sa prevažne vo vysokých a veľmi vysokých obrátkach, nejaké „polámané“ technické pasáže tu ani nie sú, ale musím vyzdvihnúť skvelé splynutie dvoch prístupov k death metalu vyššej extrémnej triedy. Mnoho pasáží mne osobne pripomína tie najnekompromisnejšie party SUFFOCATTON, rôzne ich gitarové figúry, sóla a vyhrávky, a zároveň sa tu stretávame s dravými, chytľavými death/grindovými výpraskmi v štýle MISERY INDEX – harmónie, frázovanie variabilného vokálu a podobne. Zvukovo ma album takisto baví, a celú túto lahôdku zmajstrovala trojica Dominic Drouin – bicie, Philippe Drouin – gitary, a Simon B. Lapointe – basgitara, vokály. Jazda ako sa patrí.

8,5/10

http://www.metal-archives.com/bands/Unbreakable_Hatred/3540328525
https://www.facebook.com/pages/Unbreakable-Hatred/143732338078
 

SEROCS – And When The Sky Was Opened (2015, Comatose, 35:52)

O predošlom albume SEROCS ste si mohli prečítať tu a viac zo zákulisia tejto pôvodne mexickej záležitosti prezradil jej mozog Antonio Freyre v rozhovore. Tretí, 27. novembra vydaný album „And When The Sky Was Opened“ nakoniec nenaspieval Martin Lacroix (kedysi dávno o.i. CRYPTOPSY), netreba ale kvôli tomu prepadať zúfalstvu. „Staronový“ Josh Smith je kvalitné hrdlo pre tento typ technického, brutálneho a zároveň z klasickej Floridy a podobných záležitostí vychádzajúceho kovu smrti. Druhým vokálom ho podporuje gitarista Phill Tougas, zvyšok zostavy sú staré dobré vychytené mená, Mike Poggione na base a Timo Häkkinen na bicích. Novinka obsahuje osem skladieb vrátane jednej inštrumentálky a ak máte radi technicky podaný death metal, bohatý na vyhrávky, sóla (s hosťami Jason Suecof, Thomas Luijken a Tyler McDanie), ale aj rôzne disharmónie, a oplývajúci zvláštnou ťaživou psycho atmosférou, tu môžete ísť na istotu. Špecialitou je tu aj živé, miestami skoro neučesané znenie, ktoré poslucháča vracia až kamsi do 90. rokov, na druhej strane v ňom kadejaké hudobné „podivnosti“ vyznejú ešte zvrátenejšie.

8/10

http://www.metal-archives.com/bands/Serocs/3540291012
https://www.facebook.com/serocsband